(V článku prezentujem svoj osobný názor, ktorý adresujem nielen ochranárom, ale aj širokej verejnosti)
Dňa 04. 03. 2021 som sa na www.rimava.sk v článku Rieka Rimava bude mať chránený areál, cieľom je ochrana živočíchov dozvedel, že revíry, ktorých užívateľom je SRZ-MO Tisovec, budú zaradené do IV. stupňa ochrany o celkovej dĺžke cca 4,2 km.
Ide o revíry:
Rimava č. 5 3-3290-4-1 v dĺžke cca 2,5 km, pôvodná ichtyofauna zlikvidovaná na 90%, žiadny výskyt sprievodnej ryby.
Rimava č.6 CHRO (chránená rybia oblasť) v dĺžke cca 1,1 km, pôvodná ichtyofauna zlikvidovaná na 95%, žiadny výskyt sprievodnej ryby.
Rimava č.7 3-3320-4-1v dĺžke cca 0,6 km, pôvodná ichtyofauna zlikvidovaná na 95%, žiadny výskyt sprievodnej ryby.
V súčasnosti sa na uvedených úsekoch vyskytuje vydra riečna v minimálnom počte 3 jedince.
Chcem zdôrazniť skutočnosť, že užívateľ daných revírov (SRZ-MO Tisovec) nebol prizvaný ani informovaný o rokovaniach k tejto zonácii.
Na základe zistenej skutočnosti som oslovil riaditeľa správy NP Muránska Planina Ing. J. Š., ktorý potvrdil, že revíry, ktorých sme užívatelia, budú zaradené do IV. stupňa ochrany. Nižšie uvedená argumentácia z mojej strany nebola akceptovaná:
- Pôvodná ichtyofauna je v uvedenom chránenom areáli zlikvidovaná na 90% – 95% a nemáme potvrdený žiadny výskyt sprievodnej ryby.
- Neúnosné stavy vydry riečnej a kačice divej zdecimovali populáciu mihule potiskej a takisto v chránenom areáli Vachtové jazierko sa znížila početnosť jednotlivých druhov žiab.
- Záujem o vypočutie argumentov publikovaných a uverejnených v odbornej literatúre a jednotlivých štúdiách, v ktorých autori prezentovali predakčný tlak vydry riečnej na pstruhovú populáciu, nebol.
Obávam sa, že dobre mienený ochranársky zámer môže viesť v konečnom stave nie k zlepšeniu celkovej situácie, ale napríklad k zlikvidovaniu ichtyofauny v uvedenej oblasti, keďže problém sa nerieši komplexne a neberú sa do úvahy uvedené argumenty. Uvedené argumenty, že vytvorenie chráneného areálu, bude mať pre uvedené revíry (a nielen na ichtyofaunu) devastačný dopad sa opiera o odbornú literatúru, z ktorej uvádzam aspoň dva tituly:
1. Ing. Brúčkova, Marie. 2015. Potravní ekologie vydry říční (Lutra lutra) na vybraných
Evropsky významných lokalitách v Jihočeském kraji: dizertačná práca. České Budějovice.
Z uvedenej práce chcem upriamiť pozornosť na zistený fakt, že v potrave vydier dominujú ryby, ktoré tvoria v priemere 86,6% potravy. Významný podiel v ich potrave majú obojživelníky – 9,8% a zostatok potravy tvoria kôrovce, cicavce, hmyz a vtáci. Celkove išlo o 21 druhov rýb, z toho pstruh tvoril 9,8% a kapor 7,9%. (Výskum sa robil na všetkých druhoch vôd). V potrave vydry dominovali ryby vo veľkosti 6-15 cm, čo predstavuje 75% rybej potravy. Dĺžka rajónu vydrieho samca sa pohybuje od 39 – 84 km, dĺžka rajónu pre dve samice sa pohybuje od 16 – 22 km.
Premietnuté do praxe:
Naša organizácia má v súčasnosti 172 členov. Z príslušného zákona o povinnom zarybňovaní sme povinní zarybniť jednotlivé úseky pstruhových revírov (lovné i chovné) v dĺžke cca 84 km. Uvádzam sumár minimálneho zarybnenia:
a) Pstruh potočný (veľkosť 5 cm) 4.000 ks – cena 220 €,
b) pstruh potočný (veľkosť 13 – 15cm) 8.000 ks – cena 1.450 €,
c) pstruh potočný (veľkosť 20-35 cm) 150 kg – cena 1.240 €,
c) pstruh dúhový (veľkosť 30-40 cm) 1.000kg – cena 3.450 €,
d) počet vydier na uvedenom úseku (84 km), podľa odhadu 8 – 12 kusov.
Pritom z vysadených rýb v bode a, b, sa dochovajú necelé 2%, aj keď sú vysadene v lokalitách, kde nie je prítomný človek, ale dominujú vydra riečna, kačica divá, volavka, bocian čierny a kormorán veľký, ktorého devastačné pôsobenie na rybej populácii je spôsobené jeho vysokým počtom 50-70 kusov.
2. Mgr. Lyach, Roman. 2014.Potrava vydry říční /Lutra lutra) v závisloti na vysazení potoční
formy pstruha obecného (Salmo trutta m. fario) a lipana podhorního (Thymallus
thymallus): Diplomová práca. Přf UK Praha.
Znova stručne uvádzam:
a) Autor vykonával štúdiu v zimnom období v priebehu 90 dní. Do konkrétneho sledovaného potoka bolo pred tým vysadených 5000 ks pstruha potočného v dĺžke 10 cm, 480 ks pstruha dúhového v dĺžke 30 cm, a 600 ks lipňa tymiánového v dĺžke 10 cm. Daný úsek bol revírom 3 vydier.
b) výsledok štúdie konštatoval, že v potrave vydier bolo identifikovaných 1531 rýb, čo tvorilo takmer 85% ich potravy, väčšina ulovených rýb mala veľkosť do 13 cm, vydrami bolo ulovených cca 723 až 1446 pstruhov potočných, 77 až 144 pstruhov dúhových. V potrave vydier boli identifikované aj žaby a raky.
Premietnuté do praxe:
a) Do Tisovského rybníka (výmera 0,7 ha) z nasadených 500 kg pstruhov dúhových (ročne)
po prepočte vyhodnotených úlovkov za daný rok chýbalo 340 kusov,
b) v roku 2005 sme mali celkove ulovených 414 kusov pstruha potočného, roku 2020 už len
255 ks, pričom sme do daných revírov v roku 2020 vysadili nad rámec povinného
zarybnenia 222 kg pstruha potočného t.j. cca 700 kusov. Popritom značná časť rybárov už
chytá v režime chyť a pusť,
c) cena 1 kg pstruha potočného je 8,25 € (3 ryby 32 cm), cena 1 kg lipňa tymiánového je 18 €,
d) denná spotreba potravy pre jednu vydru (0,75 – 1,5 kg) podľa ročného obdobia,
e) v Európe klesli populácie migrujúcich rýb o 93%.
Záverom.
Nepatrím medzi ľudí, ktorí si nevážia naše životné prostredie. Ako bývalý pedagóg a aktívny rybár a funkcionár rybárskeho zväzu som sa aktívne podieľal a stále sa podieľam na ochrane prírody a skvalitňovaní životného prostredia. Ale zotrvávam na názore, že výsledkom ochrany prírody by mala byť rovnováha, ktorá jedine zaručí fungovanie ekosystému. Keď v potokoch a riekach nebude ryba, nebudú spokojní nielen rybári, ale v konečnom dôsledku ani vydry. A čoraz častejšie sa bude stávať to, čoho svedkami sme už aj dnes, že vydra, ktorú nešťastne zrazilo auto v Hnúšti pred Tescom, bude mať v papuli mačku alebo hydinu z najbližšieho dvora…
IV. stupeň ochrany pre nás rybárov v praxi znamená, že si nesmieme privlastniť ulovenú rybu, nemôžeme vysádzať nepôvodné druhy rýb a žiadnym spôsobom zasahovať do toku rieky, teda ani meniť stav, v ktorom tok Rimavy aktuálne je (viď foto). Táto skutočnosť je predovšetkým z finančného hľadiska demotivujúca pre udržanie a rozvoj našej členskej základne. Celoročný priemerný vklad rybára do povolenia na rybolov pre naše revíry je 100 €, ktoré sa súlade so zákonom v hodnote 70% vracajú vo forme zarybnenia revírov, ktoré sú v pôsobnosti organizácie.
V tomto roku naša organizácia oslávi 120 rokov od vzniku Rybárskeho spolku v Tisovci. Bolo by pre nás ocenením, keby sa našej argumentácii venovala pozornosť a zobrala sa do úvahy pri riešení ochrany prírody k obojstrannej spokojnosti. Svet nie je čierno-biely, je farebný a farebnosť ho robí krajším.
Mgr. Karol Mixtaj
