Prácu rybárov narúša znečisťovanie vôd
Rybárstvo na Horehroní je úzko spojené s jeho históriou. Oblasť Brezna po Bacúch bola kráľovskou oborou pod správou Ľupčianskeho zámku, od Bacúcha na východ pod Muránsky hrad. Rieka Hron sa vyuzivala na volny rybolov, avsak obce si pravo lovu ryb museli prenajimat, za co museli platit nielen naturaliami, ale aj peniazmi. Volny lov ryb v potokoch, riekach a rybnikoch sa ukoncil po vydani zakona, clanok XIX o rybarstve, v roku 1888. Tak bola prvy raz vytvorena zakonna norma, podla ktorej (okrem cechov – zdruzenia profesionalnych lovcov ryb) sa mohli zaujemcovia o rybolov zdruzovat do spolkov ci zdruzeni. Podla tejto normy patrilo rybarske pravo vlastnikom pobreznych pozemkov – zemepanom, eraru, urbariatom a obciam. Vzniknute rybarske spolky si museli rybarske reviry prenajimat od vlastnikov pozemkov. V tomto obdobi aj na uzemi Slovenska existovala spolocnost Polovnikov a rybarov v Turcianskom sv. Martine. V susednom Tisovci bol rybarsky spolok vyhlaseny uz v roku 1901.
O tom, ci v tejto dobe bol rybarsky spolok aj v Brezne, nie su nam zname ziadne doklady. Na zaklade ustneho podania je mozne pripustit, ze v Brezne rybarsky spolok existoval. Prvy pisomny doklad o existencii rybarskeho spolku v Brezne je z roku 1926. Ide o original rybarskeho listku vydaneho bernym uradom v Brezne a legitimaciu spolku zo 6. maja 1926, ktore uvadzaju, ze menovany je clenom rybarskej spolocnosti v Brezne a je opravneny v medziach zakona na teritoriu od mesta vyarendovaneho osobne ryby lovit. V tomto roku z dovtedy vytvorenych spolkov na Slovensku vznikol Zvaz rybarskych spolkov a druzstiev, ktoreho ustanovujuce valne zhromazdenie sa konalo 21. novembra 1926 v Bratislave. Do spolku sa v tych casoch prijimali predovsetkym ludia majetni z vyssich spolocenskych vrstiev.
Rybarska spolocnost v Brezne pozostavala vo svojich pociatkoch z deviatich clenov. Kazdorocne usporiadala na Hrone rybarsky pohon so sietami, jej clenovia varili rybaciu polievku a nechybala hudba, ktora vyhravala dlho do noci. Pri pohonoch ulovene lososovite ryby sa vracali spat do vody a biele ryby, ako mrena, jalec, podustva a ine sa pouzili pre vlastnu potrebu. Ryby sa v tych casoch lovili prevazne na cervika, mrtve ryby, syr, chlieb a ceresne. Na blyskac a umele musky sa lovilo len ojedinele. Lovna miera bola napr. u pstruha potocneho 20 cm, lipna (zimnara) 25 cm, pricom chvost a pol hlavy sa nemerali. Pocet ulovkov nebol obmedzeny, kazdy rybar si mohol ulovit ryb podla potreby. Do mestskych vodotokov sa vysadzoval len pstruh obecny, asi desattisic kusov plodika rocne. Mesto Brezno malo aj liahen, a to v doline Vagnar. Rybarska spolocnost v Brezne nemala az do roku 1945 pravidelne schodze, veci sa vybavovali bezne pri osobnych stretnutiach clenov a funkcionarov spolku.
Vyrazne zmeny vo vykonavani rybarskeho prava nastali po druhej svetovej vojne, a neobisli ani rybarsku spolocnost v Brezne. V roku 1949 vznikol Horehronsky rybarsky spolok a neskor v roku 1952 doslo k organizacnej zmene, ked bola ustanovena miestna organizacia Jednotneho zvazu ceskoslovenskych rybarov. Na zaklade federativneho usporiadania Ceskoslovenskej socialistickej republiky v roku 1968 vznikol samostatny Slovensky rybarsky zvaz so sidlom v Ziline. V Brezne bola utvorena miestna organizacia Slovenskeho rybarskeho zvazu, ktora v tejto podobe pretrvava dodnes.
Ako sa menila organizacia rybarstva, tak sa menilo aj hospodarenie vratane ustanovenia revirov. Rieka Hron od druheho kamenolomu pod Breznom az po hat pri byvalej obci Bujakovo patrila mestu Brezno, od Bujakova po Bacuch patril Hron statnym lesom, od Bacucha az po pramen Hrona prinalezala kniezatu Coburgovi. V roku 1928 majetok Coburga na Horehroni prevzal pod spravu statny pozemkovy urad v Prahe, a to i Hron a jeho pritoky. V sucasnosti obhospodaruje MO SRZ v Brezne rieku Hron od ustia potoka Cachovo az po pramene, vratane niektorych pritokov (Rohozna, Petrikovo, Vagnar). V reviroch sa nachadza predovsetkym pstruh potocny, pstruh duhovy, sivon americky, lipen, jalec, podustva, mien a hlavatka, rak riecny a sprievodne druhy ryb.
Starostlivost o zverene reviry si vyzaduje okrem brigadnickej prace clenov aj nemale financne prostriedky na zarybnenie. Rocne je to suma od tristotisic korun az do pol miliona korun. Medzi najvacsie akcie, ktore MO SRZ zabezpecoval, bola vystavba vodnej nadrze pri obci Zavadka nad Hronom, ktoru v roku 1981 dali do uzivania na rybolov. Velkemu zaujmu nielen rybarov, ale aj sirokej verejnosti sa tesia tradicne preteky lovu ryb na udicu, ktore sa tu konaju na zaciatku sezony. Nedaleko Bacucha v rokoch 1965 az 1970 clenovia miestneho odboru brigadnicky a vo vlastnej rezii postavili rybarsku chatu. Nedavno bola chata zmodernizovana a rozsirena. Pri regulacii Hrona pod Filipovom vzniklo odstavne rameno, z ktoreho vytvorili sportovy rybnik sluziaci detom a mladezi na zdokonalovanie lovu ryb udicou. Tato siroka cinnost nie je mozna bez aktivneho zapojenia jednotlivych clenov organizacie, ktori vo svojom volnom case odpracuju vyse styritisic hodin rocne pri odchove ryb, cisteni vodnych tokov, budovani kaskad a podobnych pracach.
Usilovnu pracu rybarov narusa caste znecistovanie vod a havarie sposobene nezodpovednostou ludi. Vdaka vystavbe cistiarni odpadovych vod, obmedzeniu chemizacie polnohospodarstva sa cistota vod revirov, ktore obhospodaruje miestny odbor, podstatne zlepsila. V boji proti najvacsej pliage rybarstva – pytliactvu, znacne pomohli dve zakonne upravy. Clenovia Rybarskej straze boli zakonom ustanoveni do postavenia verejneho cinitela, preto rybari su povinni preukazovat im mnozstvo a miery ulovkov aj po odchode od vody. Pripominame, ze novela Trestneho zakona kvalifikuje pytliactvo ako trestny cin, bez ohladu na vysku sposobenej skody a s takymito pripadmi sme sa stretli uz aj na Horehroni.
Aj vdaka praci rybarov je v Hrone mnozstvo ulovkov. Rafael Ambros
